Po dlhej a náročnej ceste na Oravu, sme okamžite vyrážali na Roháče-Spálená, aby sme využili každú minútu "dovolenky". Za príjemného počasia sme si vyšlapali k vodopadu. Na turistickom chodníku vyhýbajúc sa desiatkam turistov som sa síce cítil skoro ako v EUROVEA, ale to prostredie a ten vzduch ... a ... v EUROVEA mi nepopraje každí druhí človek pekny deň.
Po ceste hore som vytiahol HOLGU. Svetlo práve prialo zvolenej citlivosti filmu.
Pri vodopáde to už bolo horšie. A umelec bol lenivý si zobrať statív, takže som vybral Rolleiflexa a dufal v to, že to bude udržatelné. Hmmm 1/8 z ruky .. ešte, že to s dvojočkou ide.
Hurá odfotim vodopád, ktorý ešte nikto neodfotil(ani tých milión ľudí, čo sme po ceste stretli). V tejto eufórii sa prebudila moja nechceno dvojexpozičná aura.
Pokojný návrat do penziónu a s odhodlaním skorého vstávania za účelom vyfotenia minimálne polovice materiálu ideme spať. Ráno ma čakal dážd, hmla a 7 stupňov. Nenehal som sa odradiť. Veď aspoň budú zaujímavejšie fotky. Absolvovali sme 3 hrdinské výpady do okolia a neúporne čelili počasiu, čo nam oblečenie stačilo, takže nejaké tie cvaky sa mi podarilo spraviť. Vyhriate hory v daždi okamžite vypúštali parové oblaky, čo bolo silne atmosférické.
Nakoniec som vybral aj chudáka čínana, nech aj on trošku zmokne, počom som ho musel pár hodín sušiť.
Tažko vydretý výstup do imaginárneho sedla a jedno zátišie odfotené z povinnosti. Inak by celá námaha vyšla navnivoč.
Počasie sa umúdrilo až pri našom odchode, presne tak, ako sme veľmi humorne konštatovali už na začiatku.
Naštastie bolo kvalitné zázemie na penzióne , čím zároven ďakujem Dušanovi a Janke za support a palacinky ...... a za čaj ? :P
